Sladidlá, cukor, med

Stévia

Stevia rebaudiana Bertoni či inak nazývaná aj Stévia cukrová, Ssladké lístky i medové lístky patrí k rodu Stevia, ktorých poznáme viac ako 150 druhov, patrí do čeľade astrovité. Táto viacročná rastlina, či skôr menší krík je 300 krát sladší než cukor.

V súčasnosti sa pestuje hlavne pre svoje sladké zlúčeniny, nazývané steviozidy, ktoré sú vynikajúcim nekalorickým sladidlom. Okrem sladivých látok - steviozidov, obsahujú listy Stévie aj ďalšie zlúčeniny, ktoré dodávajú tejto rastline jedinečné vlastnosti. Sú to flavonoidy, chlorofyl, xantofyl, oligosacharidy, voľné uhľohydráty, aminokyseliny, vitamíny O, E, P, A, K, C, provitamín A (beta-karotén), vitamín B (tiamín), riboflavín, saponíny, niacín, bielkoviny, vlákninu, rôzne éterické oleje, triesloviny, tiež fosfor, horčík, železo, chróm, selén, kobalt, kremík a ďalšie.

Stévia obsahuje sladivé látky, nazývané steviozidy, ktoré sú v sušených listoch obsiahnuté asi v 6 - 8%. Majú takmer nulovú kalorickú hodnotu, ktorá je využiteľná ako náhradné sladidlo. Výskumy (už aj na Slovensku) sú zamerané na toxicitu, zloženie a metabolizmus látok obsiahnutých v Stévii. Neustále vznikajúce nové štúdie dokazujú bezpečné využitie Stévie, čím len dokazujú aj praktické skúsenosti obyvateľov Južnej Ameriky a dnes i Japonska a iných krajín. Doposiaľ nebol zaznamenaný nijaký prípad problematickej reakcie.

Pôvod Stévie

Stévia pochádza z oblasti medzi Paraguajom a Brazíliou, presnejšie zo severovýchodného Paraguaja v okrese Amambay. Nájsť ju môžete aj v oblasti toku Rio Monday či v Matto Grosso. Voľne v prírode rastie aj v Brazílii v oblasti Pantanal. Najčastejšie rastie v nadmorskej výške 200 až 600 metrov nad morom, v blate či na brehoch riek.

Aj keď starí juhoamerickí indiáni z kmeňa Guarani o tom, čo rastlina obsahuje nemali poňatia, využívali Stéviu tisícročia pred nami a to nielen pre svoje účinky, ale hlavne kvôli svojej sladkosti, a to na sladenie čaju (čaj Maté) alebo na sladenie potravín. Používali buď celé sušené listy alebo ich drvili.

Španielskí dobyvatelia ju doviezli do Európy už v 16. storočí, do Japonska sa dostala až v roku 1971, pretože Paraguajská vláda zakázala vývoz semien. Chránili si ju asi tak ako Číňania Priadku morušovú.
Japonsko začalo ako prvý národ skúmať Stéviu a možnosti extrakcie steviozidov v záujme ochrany zdravia obyvateľstva. Obmedzili používanie umelých sladidiel a odporučili preto potravinárskemu priemyslu, aby začal používať steviozidy. Dokonca aj také spoločnosti ako je Coca Cola či Pepsi Cola museli upustiť od používania umelých sladidiel a nahradiť ich práve steviozidmi. Samozrejme, Japonci neboli jediní, kto mal záujem využívať prírodné sladidlá pred umelými. Ako ďalší boli Číňania, potom Kórejci, Thajci, Vietnamci, neskôr sa dostala aj do USA, Brazílie, Uruguaja, Strednej Ameriky, Izraela, Brazílie, Nemecka, na Filipíny, do Bulharska. Vo väčšine spomínaných krajín sa aj pestuje, okrem toho sa pestuje aj v Mexiku, Kalifornii, ale o pestovanie Stévie sa pokúšajú tiež v Anglicku, Francúzsku, Českej republike, Bulharsku i na území Ruska.

Čo je to Stévia

Stévia je drobná rastlinka či skôr krík, ktorého listy sú až 300 krát sladšie než biely cukor. Ako prví ju objavili už starí Indiáni z kmeňa Guaráni, ktorí ňou nielen sladili čaj Maté, ale využívali aj jej účinky. Obsahuje totiž sladivé látky – steviozidy, ale aj rebaudozid C, A, B, D i E, dulkozid A, steviolbizid, triterpény, labdánové diterpény, flavonoidy quercetin, avicularin, guayaverin, triesloviony, steroly a organické kyseliny.
I keď týmto názvom nerozumiete, vedzte, že pomáhajú, slúžia tiež ako ochrana, pomáhajú pokožke, podporujú pozornosť a zmierňujú únavu.
Pochádza z Južnej Ameriky, presnejšie z oblasti medzi Paraguajom a Brazíliou. Rozšírená a obľúbená je po celom svete, najmä u Japoncov, ale aj Číňanov, Nemcov, Angličanov. Niektorí Stéviu pestujú aj v Európe, avšak nízke teploty v zime nedovolia jej niekoľkoročné pestovanie, preto sa každý rok vysádza nanovo alebo sa pestuje v skleníkoch. Z jednej rastlinky sa za rok získa asi pol kilogramu sušiny. Toto množstvo Stévie cukrovej predstavuje asi 100 až 150 kilogramov cukru.

Použitie Stévie

V paraguaji sa na sladenie používajú čerstvé lístky, ale aj listy sušené. U nás sú na sladenie určené sladidlá zo Stévie, ktoré môžete poznať pod názvom Steviola. Produkty Steviola môže jesť či nimi sladiť každý, bez obmedzenia veku. Sú ideálne na dochutenie horúcich i teplých nápojov, ale i na osladenie koláčov, do teplej i studenej kuchyne. Na rozdiel od umelých sladidiel sú stéviové sladidlá - Steviola prírodné, bez pridania nejakých konzervačných látok či farbív.

Prečo Stéviou už dávno nesladíme?

Pretože zo začiatku si Paraguajci Stéviu chránili podobne ako Číňania Priadku morušovú. Do Európy sa dostala až so Španielskymi dobyvateľmi, a to v 16. storočí. Američania však Stéviu nepoužívali, pretože neverili jej priaznivým účinkom. Japonci ju ako prví začali skúmať, najmä jej priaznivý vplyv na ľudský organizmus. Na základe svojich zistení, vedci odporučili nahradiť umelé sladidlá Stéviou a používať ju i v potravinárskom priemysle. Aj také veľké spoločnosti ako je Coca Cola či Pepsi nahradili umelé sladidlá pridávané do nápojov Stéviou cukrovou.
Viac info o produkte STEVIA a veľkoobchod na www.SteviaCukrova.sk