Štítna žľaza, nedostatok jódu

Význam a funkcie

Štítna žľaza je jednou z najväčších žliaz ľudského tela s vnútornou sekréciou. Nachádza sa v oblasti krku pri štítnej chrupavke. Je dôležitá na riadenie využívania energie organizmom, tvorby bielkovín a produkciu významných hormónov. Je súčasťou hormonálnej sústavy. Skladá sa z dvoch lalokov a tvarom pripomína motýľa. Orgán je situovaný v prednej časti krku v blízkosti hrtana a priedušnice. Je pokrytý fibróznou blanou a pripevnený k primárnej priedušnici, čo spôsobuje jeho pohyb pri prehĺtaní. Na zadnej strane lalokov sa nachádzajú prištítne telieska, ktoré sú rovnako súčasťou endokrinného systému. Žľaza váži 10 až 20 gramov a jej hmotnosť sa v tehotenstve zvyšuje. U zdravých ľudí nie je viditeľná a hmatom je veľmi mäkká. Kontrola abnormality sa uskutočňuje posúvaním prstov okolo chrupavky. Primárnou funkciou žľazy je produkcia hormónov trijódtyronínu, tyroxínu a kalcitonínu.

Hormóny a ich vplyv

Štítna žľaza sa skladá z okrúhlych váčkov, ktoré absorbujú ióny jódu z krvi pre produkciu hormónov a ukladajú ich v tyreoglobulíne. Až 25 % všetkých iónov jódu sa nachádzajú v bunkách štítnej žľazy. Folikuly orgánu sú obklopené epiteliálnymi bunkami, ktoré produkujú trijódtyronín a tyroxín. Medzi folikulárnymi bunkami a sférickými folikulami sa nachádza ďalší typ buniek, ktoré nazývame parafolikulárne. Sú zodpovedné za vylučovanie kalcitocínu. Epiteliálne bunky tvoria asi 80 až 90 % trijódtyronínu a len 10 až 20 % tyroxínu, pričom približne 80 % trijodtyronínu je prevádzaný na tyroxín orgánmi ako sú pečeň, obličky a slezina. Tyroxín má niekoľkonásobne vyššie účinky ako trijódtyronín. Hormóny zohrávajú dôležitú úlohu v dozrievaní mozgu počas vývoja plodu. Ich produkcia je riadená hormónmi predného laloku hypofýzy. Kalcitocín je dôležitý pre reguláciu hladiny vápnika v krvi. Stimuluje presun vápnika do kostí. Štítna žľaza pre svoju činnosť potrebuje jód. Pri jeho nedostatku dochádza k rôznym poruchám orgánu a zároveň k výkyvom produkcie hormónov.

Vedeli ste...

Konzumácia stravy s dostatočným množstvom jódu je dôležitá najmä pre tehotné ženy a správny vývin plodu. Jeho nedostatok môže viesť k problémom fyzického rastu a rozvoja a nesprávnemu vývoju mozgu. Obsah jódu v potravinách závisí najmä od jeho zastúpenia v pôde. Podľa WHO je odporúčaný denný príjem vápnika rozdielny z hľadiska veku jedinca. Od narodenia až do jedného roka by mali deti prijímať 50 mg jódu. Ďalej sa dávky postupne zvyšujú a deti od 12 rokov a dospelí by mali prijať 150 mg. U tehotných žien je potreba jódu zvýšená na 200 mg. Najčastejším problémom žľazy je tzv. struma. Je typická nadmerným zväčšením orgánu. Prebieha v niekoľkých fázach. V poslednej fáze je značne viditeľná a môže spôsobovať ťažkosti pri príjme potravy a dýchaní. Struma sa môže prejavovať s nezmenenou funkciou, so zvýšenou alebo zníženou funkciou žľazy. Struma s nezmenenou funkciou je zväčša spôsobená nedostatkom jódu, čiže životnými podmienkami prostredia. Zvýšená funkcia žľazy je charakteristická vyššou produkciou hormónov. Prejavuje sa zväčšením orgánu, zrýchleným tepom a exoftalmusom. Znížená funkcia žľazy je spôsobená nedostatkom hormónov. Zvyčajne nie je viditeľná a prejavuje sa zvýšenou únavou, citlivosťou na chlad, apatiou, znížením telesnej a duševnej výkonnosti.