Vitamíny

Zaujímavosti zo sveta vitamínov

Bez nich by náš život nebol schopný, pre ľudský organizmus sú nevyhnutné. Sú to vlastne látky, ktoré patria k základným zložkám našej stravy, spolu s bielkovinami, sacharidmi a tukmi. Slúžia nám ako katalyzátory biochemických reakcií. Ľudský organizmus si ich nedokáže vytvoriť, iba D-čko, a to vďaka slnečným lúčom. Ostatné si musíme dopĺňať stravou. Ak nám nejaký z nich chýba, odzrkadlí sa to na našom organizme.

Z histórie

Objavili ich až v 19. storočí. Meno dostali od poľského chemika Kazimíra Funka, ktorý slovo vitamín vytvoril spojením slova život, a teda vita a amin, čo je označenie dusíkatých látok. Avšak toto označenie je chybné, pretože nie všetky sú dusíkatej povahy. Toto spojenie sa ale ujalo a používa sa dodnes. Aj keď prejavy ich nedostatku poznali už tisícky rokov, presnejšie v roku 1600 pred našim letopočtom v Egypte, detailný výskum za začal až v 19. storočí. Podľa toho, ako boli objavované, dostávali aj názov podľa abecedy.
Ak však hovoríme o histórii, nesmieme zabudnúť na niekoľko mien. Tým prvým je Christian Eijkman. Je to holandský lekár a fyziológ, ktorý spolu s Hopkinsom dostal v roku 1929 Nobelovu cenu za objav vitamínov. Ďalším menom je Sir Frederick Gowland Hopkins. To bol britský biochemik a zakladateľ modernej vitaminológie. Taktiež bol nositeľom Nobelovej ceny za objav vit. B spolu s Eijkanom.
Tretie meno, ktoré nemôžeme opomenúť je Sir Walter Normann Haworth. Bol to britský chemik, ktorý v roku 1937 získal spolu s Paulom Karrerom Nobelovu cenu za výskumné práce o uhľovodíkoch a C-éčku. A ďalším, ale určite nie posledným významným človekom bol švajčiarsky chemik Paul Karrer. Ten získal v roku 1937 Nobelovu cenu spolu s Haworthom, a to za výskum karotenoidov a flavínov.

Rozdelenie

Poznáme A, B komplex, C, D, E, H a K. Rozdeľujeme ich na rozpustné v tukoch, a to sú vit. A, D, E, K a rozpustné vo vode, čiže známa skupina B, C a H.

Vitamíny rozpustné tukoch

Prvým je A. Ľudské telo ho potrebuje najmä na vývoj a rast, ale aj pre dobrý zrak. V prírode sa nachádza v mrkve, brokolici, špenáte, kapuste, petržlenovej vňati, kalerábe, kukurici, marhuliach či melóne. V menšom množstve je aj v mlieku, rybách a čerešniach. Okrem toho sa nachádza aj v rybom tuku a pečienke. Ak má telo nedostatok, hrozí vám poškodenie spojiviek či sietnice oka, môže sa to ukázať na vašej pokožke, či imunite.
D si ako jediný ľudské telo dokáže „vyrábať“ samo. Avšak aj tak je potrebné doplňovať si ho v strave. Dôležitý je najmä v detstve, pretože pomáha metabolizovať vápnik a fosfor. Zanedbávať jeho príjem by sme však nemali v žiadnom veku. Nájdete ho najmä v živočíšnych produktoch, rybom oleji, mäse, vaječnom žĺtku, mlieku či mliečnych výrobkoch, kvasniciach, ale obsahuje ho aj kakao či kokos. Potrebujeme ho na stavbu kostí, pre zdravý chrup a, samozrejme, a úlohu hrá aj pri posilnení imunity.
E je potrebný hlavne pre ochranu buniek pred oxidačným stresom. Oxidačný stres je proces pri ktorom vznikajú voľné radikály vytvorené pri dopravovaní živín do tela, ktoré v procese tvorby energie oxidujú. Voľné radikály sú nebezpečnými „iskrami", vznikajúcimi pri „horení živín". Preto je potrebný pre organizmus. Nájdete ho v rybách, vajíčkach, obilných klíčkoch, celozrnnej múke, orechoch, zelenej listovej zelenine, sóji či rastlinných olejoch.
K je posledným z vitamínov rozpustných v tukoch. Je veľmi dôležitý, pretože sa podieľa na procese zrážania krvi. Je však dôležitý aj pri mineralizácii kostí či bunkového rastu. Ak ho máte málo, krv sa vám zráža pomalšie, nadbytok tiež nie je prodpešný.
Nájsť ho môžete v mlieku, ale aj karfiole, ryži, špenáte, paradajkách, sójovom oleji i vo vaječnom žĺtku.

Vitamíny rozpustné vo vode

Ako sme už uvádzali, do tejto skupiny patria vitamíny skupiny B, a teda B komplex, C a H. Poďme si teda povedať o nich niečo viac.
Pod pojmom B komplex rozumieme B1, B2, B3, B5, B6, B7, B9 a B12, kedysi sa totiž bral ako jeden. Neskôr sa zaviedlo pomenovanie B komplex. B1 či inak Tiamín nájdete v strukovinách, obilných klíčkoch či najviac v droždí. V ľudskom tele pracuje na metabolizme cukrov dôležitom pre tvorbu energie. Jeho nedostatok spôsobuje problémy s nervovým systémom a psychikou organizmu.
B2 inak Riboflavín je citlivý na svetlo, najmä ultrafialové a je to vlastne žlté prírodné farbivo. Vylučuje sa močom, ktorý zafarbuje do žlta. Potrebujeme ho na metabolizmus sacharidov, lipidov a aminokyselín, získava energiu pre bunky. Prejavom nedostatku sú problémy so sliznicami či môže sa to odraziť na kvalite nechtov a pokožky. Nájdeme ho v droždí, pečeni, mäse, rybom mäse, ale aj v tvarohu a orechoch. Bohatým zdrojom je aj mlieko, najlepšie nepasterizované, lebo pasterizáciou sa ničí.
B3 či inak Niacín je potrebný pre tvorbu energie v bunkách, ale nutný je aj pre správnu činnosť nervovej sústavy, pokožky, slizníc a prispieva k zmierneniu únavy a vyčerpania. Ak ho máte v tele veľa, sčervená vám pokožka a môže dokonca poškodiť pečeň. Pri nedostatku sa cítite unavený a môže sa vám to preukázať na pokožke. Niacín nájdete v zelenine, orechoch, sušenom ovocí, káve i čaji.
B5 či inak kyselina pantoténová. Ľudské telo ho potrebuje pri metabolizme a nájsť ho môžete v hovädzích vnútornostiach či vaječnom žĺtku. B6 nájdete v špenáte, cesnaku, kapuste, karfiole, zemiakoch, strukovinách, banánoch, kuracích prsiach, bravčovine, pečeni i droždí. Potrebujete ich pri viacerých látkových premenách, látkovej premene bielkovín, glykogénu, homocysteínu a pre tvorbu energie. Podporuje nervový a imunitný systém a prispieva k správnej tvorbe červených krviniek.
B7 alebo tiež biotín potrebujete najmä pre nervový systém a pre kožu a vlasy. Nájsť ho môžete v sóji, pečeni či obličkách, ale najmä vaječnom žĺtku.
B9 poznáte aj pod názvom kyselina listová. Odporúča sa najmä tehotným ženám, pretože je súčasťou génov a chromozómov. Je však veľmi dôležitý aj pri bunkovom delení a správnom raste. Vyskytuje sa v zelenej listovej zelenine, ale i v ovocí či mäse a droždí.
Posledný je Kobalamín čiže B12. Je nevyhnutný pre tvorbu červených krviniek, zohráva úlohu v procese delenia buniek a prispieva k správnej látkovej premene homocysteínu, ktorý dokáže v tele narobiť veľké škody. Nájsť ich môžete v mlieku, pečeni, mäse a vajciach.

Vitamín C je zaujímavý tým, že väčšina zvierat a rastlín si ho dokáže syntetizovať sama. Nedokáže to iba človek, niektoré druhy opíc, morčatá, indický netopier, ale i pstruh dúhový či losos. Niektorí vedci túto neschopnosť dokonca považujú za defekt. Nedostatok sa prejaví na imunite, ale aj sa môže ukázať nástupom únavy, môžete začať pociťovať kĺby pri pohybe a odzrkadlí sa to aj na vašich zuboch. C-éčko môžete nájsť v citrusoch, paradajkách, jahodách, zemiakoch, brusniciach, ale aj šípkach, rakytníku, špenáte, mrkve, brokolici či karfiole.