Tréma

Prejavy a príčiny

Tréma alebo tiež nervozita je nepríjemný pocit vnútorného zmätku, často spájaná s nervóznym správaním, ktoré sa prejavuje chôdzou z miesta na miesto, nervóznym pohybom nôh, hryzením nechtov a pod. Ide o subjektívne nepríjemné pocity hrôzy na niečím nepravdepodobným. Nervozita nie je to isté ako strach, ktorý cítime pri nebezpečenstve alebo iných situáciách hrôzy, ale je pocitom strachu, obavy a nepokoja zvyčajne generovaného z prehnanej reakcie na situáciu, ktorá je len subjektívne vnímaná ako hrozivá. Je často sprevádzaná nepokojom, únavou, problémami s koncentráciou a svalového napätia. Nervozita nie je považovaná za normálnu reakciu organizmu na stresor, aj keď mnohí ľudia to tak pociťujú a prežívajú. Je duševným stavom človeka. Môže prerásť až do vážnych duševných problémov, ktoré sú spôsobené často iracionálnymi starosťami o každodenné veci. Odlišnosť od strachu je zjavná. U precitlivených, ale aj silných ľudí sa tzv. záchvaty paniky, ktoré sú typickým sprievodným javom. Prichádzajú bez varovania a aj keď sú často iracionálne, subjektívne vnímanie nebezpečenstva je veľmi reálne. Človek, ktorý zažíva záchvaty paniky môže upadnúť do bezvedomia. Záchvaty vedú k rozvoju fóbií. Psychológia vysvetľuje stavy nervozity, ako obranný mechanizmu organizmu k zvýšeniu bdelosti, pokiaľ ide o potenciálne hrozby života. To vedie k falošným pozitívnym reakciám, aby sa človek vyhol možnému nebezpečenstvu. Tréma má príčiny aj v rodovej socializácií a študijných skúsenostiach. Najmä sebaučenie, teda do akej miery ľudia vnímajú svoj život, a vlastnosti ako sebavedomie, nezávislosť a konkurencieschopnosť vedú k ovládaniu pocitov úzkosti a nervozity. Tiež je známy rozdiel medzi pohlaviami. Ženy dokážu nervozitu hlboko prežívať a často sa stretávajú s vyššou úrovňou úzkosti. Je však zaujímavé, že vedia byť odolnejšie a dokážu tieto pocity dokonale skrývať.

Prečo sa chrániť

Tréma je spojená s psychickou odolnosťou človeka. Hlavne deti by sme mali pred ňou chrániť a vystavovať ich minimálne napätým situáciám. Je totiž známe, že dieťa, ktoré vyrastá v úzkosti a nervozite je v dospelosti veľmi labilné a citlivé. Často sa nedokáže sústrediť a môže ľahko podliehať úzkostným stavom. Deti nie sú samy, kto zažíva nervozitu. Prichádza k nej v každom veku a je len na človeku ako sa s ňou vysporiada. Prejavy zrýchleného tepu, trasenie kolien, nadmerné potenie, svalové napätie, sucho v krku a nechuť do jedla sú súčasťou života mnohých ľudí. Je náročné tieto stavy zvládať, ale tajomstvo pramení v sebaovládaní. V prvom rade je dôležité si uvedomiť, že nie ste samy, kto tým prechádza. Úzkosť vieme obísť aj dôkladnou prípravou na blížiacu sa hrozbu. Krátky a kvalitný odpočinok pomáha človeku uvoľniť myseľ aj svaly. Čerstvý vzduch je skvelým zdrojom kyslíka, ktorý účinne osvieži mozog a zníži napätie svalov. Kľúčovú úlohu zohráva aj dýchanie. Hlboké a pravidelné nádychy spomalia tep a utíšia srdce. Poklesne intenzita prúdenia krvi a aj sčervenanie tváre. Nervozita je prirodzený prejav človeka, ale býva často prehnaná a iracionálna. Jediným receptom ako zvládať úzkosť je začať ju ovládať a zmeniť postoj k svojmu ja.