Žlčník

Funkcie a význam

Žlčník je malý orgán, ktorý je súčasťou gastrointestinálneho systému. Pripomína malý váčok a ukladá sa v ňom žlč, ktorá sa v prípade signálu uvoľňuje do tenkého čreva. Ľudské telo dokáže bez neho optimálne fungovať. Je uložený priamo pod pečeňou. V prípade, že je naplnený, jeho dĺžka sa pohybuje okolo 8cm a priemer má 4cm. AJ keď je malým orgánom, anatomicky sa rozdeľuje do troch častí. V krku sa zužuje a pripája sa na žlčové cesty cez cystický kanál. Na krku sa nachádza tzv. Hartmanovo púzdro, kde sa v neprimeraných podmienkach tvoria kamene. Z krku pokračuje telo orgánu až k fundusu. Žlčovody sa napájajú na pečeň, pankreas a dvanástnik tenkého čreva. Hlavnou úlohou orgánu je uloženie žlče a následné zásobovanie orgánov. Slúži ako rezervoár žlčových produktov pečene, ktoré sa uvoľňujú na podnet hormónu cholecystokinínu. Hormón sa tvorí v tenkom čreve a pomáha riadiť proces trávenia. Následne tekutina prechádza do tenkého čreva. Jej cieľom je rozložiť zvyšné látky na jednoduchšie. Využitá tekutina sa vracia do pečene, kde sa obnovujú jej vlastnosti a prechádza do rezervoára. Signálom pre tento proces je potrava bohatá na tuky. Čiastočne natrávená potrava sa zo žalúdka posúva do dvanástnika. V prípade, že jej zložkami sú tiež lipidy, dávajú signál pre bunky dvanástnika na sekréciu cholecystokinínu. Cholecystokinín sa viaže na receptory buniek rezervoára a dávajú podnet na vylúčenie žlče, ktorá emulguje tuky. Naraz dokáže vypustiť až 50 ml tekutiny.

Kedy nastáva problém

Ako už bolo spomenuté, žlčník je rezervoárom tekutiny, ktorá sa uvoľní v prípade konzumovania mastného jedla. Čím dlhšie sa skladuje, tým je koncentrovanejšia a jej účinky sa znásobujú. V prípade, že človek je príliš veľa ťažkého a tučného jedla, dochádza k tráviacim ťažkostiam pre nedostatočnú účinnosť žlče. Ďalším problémom v systéme môžu byť žlčové kamene. Príčiny ich tvorby sú rôzne. Vodíkové ióny, ktoré sú produkované bunkami stien rezervoára, majú za úlohu udržiavať prostredie a obsah orgánu dostatočne kyslé. Riedená tekutina nemá dostatočné nízke pH a môžu sa začať tvoriť kryštáliky. Ďalším prípadom tvorenia kameňov je nedostatočné vyprázdňovanie, kedy tekutina zostáva v rezervoári. Zodpovednosť za ich tvorbu má cholesterol, bilirubín a vápenaté soli. Ich zvýšený obsah v tráviacom trakte vedie k tvorbe drobných kryštálikov, ktoré majú jednu negatívnu vlastnosť a to zhlukovať sa. Faktom je, že kamene sa môžu pohybovať celým systémom, prechádzať do žlčovodov, cystického potrubia alebo pankreatického vývodu. V ojedinelých prípadoch upchávajú priechod do tenkého čreva. Prítomnosť kameňov v systéme môže viesť k cholecystitíde. Cholecystitída je sprevádzaná zadržiavaním tekutín v orgáne a k rozmnoženiu mikroorganizmov a to najmä Escherichie coli a Enterobactera. Kamene spôsobujú obštrukciu ciest, ktorá robí problémy iným zúčastneným orgánom.

Vedeli ste...

Kamene sú zaujímavé nielen veľkosťou, ale aj zložením. Môžu byť drobné ako piesočné zrnká až veľké ako golfová loptička. Ich množstvo môže byť neobmedzené a spočiatku sa fyzicky ich prítomnosť nemusí prejavovať. Zloženie kameňov je závislé najmä od veku, stravovacích návykov a etnickej príslušnosti. Poznáme tri základné typy a to cholesterolové, pigmentové a zmiešané kamene. Cholesterolové kamene sú svetložltej, tmavozelenej až hnedej farby s centrálnym tmavým miestom. Obsahujú minimálne 80 % molekúl cholesterolu. Pigmentové kamene sú menšie a veľmi tmavé. Sú zložené z bilirubínu a vápenatých solí. Obsahujú menej ako 20 % cholesterolu. Zmiešané kamene sú rôzneho zloženia. Obsah cholesterolu sa pohybuje medzi 20 až 80 %. Ďalej zväčša obsahujú uhličitan vápenatý, bilirubín a farbivá. Mnohé kamene sú asymptomatické aj niekoľko rokov. Nazývajú sa aj „tiché“. Symptómy sa začínajú prejavovať, keď kamene dosiahnu 8 mm. Človek môže pociťovať neutíchajúcu bolesť v pravej hornej časti brušnej dutiny. Vyvoláva sa konzumáciou tučného jedla a pitím alkoholu. Riziko vzniku kameňov sa zvyšuje po dosiahnutí 40. rokov života.