Nadúvanie, plynatosť

Definícia a pôvod

Plynatosť je pojem definovaný v lekárskej literatúre, ako prúd vzduchu vypustený z análneho otvoru. Je spôsobená plynmi, ktoré vznikajú v črevnom systéme alebo žalúdku v procese trávenia. V cudzom slovníku ju nájdete aj pod pojmom flatulencia. Slovo pochádza z latinčiny a znamená prúd vzduchu alebo fúkanie. Flatus je tiež pojem používaný v lekárskej terminológií a doslovne znamená plyn tvoriaci sa v tráviacom trakte. Je normálnym javom, že človek vylučuje črevný flatus cez konečník. Množstvo a frekvencia sa môže výrazne líšiť. Niektoré látky sú špecifické nepríjemným zápachom, ktorý je rozdielny hlavne v koncentrácií. Žiaden plyn vypustený z tráviaceho traktu nie je bez zápachu. Každý jedinec vníma zápachy odlišne a preto sa zdá, že aj po vylúčení nedochádza k zápachovému efektu. Výnimkou je vzduch. Vylučovanie vzduchu môže byť spôsobené aj nadmerným prehĺtaním vzduchu cez ústnu dutinu. Ale tento jav je veľmi vzácny. Zvuky, ktoré sprevádzajú tento proces sú spôsobené vibráciami análneho zvierača alebo tlakom, ktorý vyvíjame, aby sme zabránili uvoľneniu. Plyny sa črevným systémom pohybujú kontrakciami svalov. V mnohých kultúrach je plynatosť považovaná za dôležitý akt a zápach za afrodiziakum. V niektorých národoch dokonca dohliadajú na konzumáciu jedál, ktoré sú zodpovedné za tvorbu flatulencie. U nás je považovaná za nevhodný spoločenský prejav človeka. Tvorba a vylučovanie je často spojená s bolesťou a nadúvaním. Pod pojmom nadúvanie rozumieme abnormálne opuchy v oblasti brušnej dutiny. Je spojené s pocitom plnosti, pevným a tvrdým bruchom a niekedy so škvŕkaním. Nafúknuté brucho môže byť občas sprevádzané s čkaním a bolesťou. Objavuje sa v krátkych intervaloch a býva veľmi ostrá. Čkanie pomáha uvoľniť plyny zo zažívacieho traktu.

Ako vzniká

Flatus je zväčša vedľajším produktom bakteriálneho kvasenia v tráviacom systéme. Najväčšou výrobňou je práve hrubé črevo. Časť objemu tvoria látky z dychu. Medzi ne patrí dusík. Vodík, oxid uhličitý a metán sa tvoria v črevnom systéme a zaberajú 70 až 75 % flatusu. Metán a vodík sú horľavé. Zaujímavosťou je, že nie každý človek dokáže produkovať metán. Menej ako 1% tvoria zapáchajúce látky. Pôvodcami vône sú napríklad indol, skatol, amoniak a mastné kyseliny s krátkym reťazcom v kombinácií s prchavými zlúčeninami síry. Známe sú sírovodík, metándiol, dimetylsulfidy a dimetyldisulfidy. Hromadenie vzniknutého flatusu spôsobuje nadúvanie. Oba procesy sú úzko spojené a sú prirodzenou súčasťou činnosti ľudského organizmu. Nemusia sa prejavovať navonok a rovnako nemusia spôsobovať žiadne ťažkosti.

Vedeli ste...

Prirodzený objem flatusu sa pohybuje v rozmedzí 475 až 1490ml za 24 hodín. Variabilita je závislá od tráviaceho traktu a stravy jedinca. Množstvo uvoľnení je tiež rozdielny medzi populáciou a zväčša sa vyskytuje 8 až 20 krát za deň. Objem jedného flatusu je spojený s nafúknutím. Obvykle to býva 5 až 375ml v závislosti od fázy dňa. Ráno po prebudení je objem podstatne väčší. Počas spánku sa plynné látky hromadia v hrubom čreve a zobudenie je signálom na ich vypustenie. V súčasnosti je známe, že pohyb nie je nezávislí od tuhých a tekutých látok v čreve a je intenzívnejší v stojacej polohe.