Minerály

Minerály v ľudskom tele

Aj keď sú minerály v ľudskom tele len v nepatrných množstvách, niektoré údaje hovoria o menej ako 0,005 percent hmotnosti organizmu, sú pre nás veľmi dôležité. Spolupracujú na mnohých procesoch a ich nedostatok sa na organizme prejaví. Aby ľudské telo fungovalo tak ako má, je potrebných až 90 látok a z toho až 60 minerálov.

Čo je to minerálna látka

Sú to anorganické látky, ktoré ešte delíme podľa toho, v akom množstve sa v ľudskom organizme nachádzajú. A to na makroelementy a mikroelementy. Makroelementy je možné merať v miligramoch a radíme medzi ne horčík, vápnik, draslík, fosfor, sodík a aj síru. Mikroelementy meriame v mikrogramoch, čo znamená, že sa v ľudskom tele vyskytujú v nepatrnom množstve. Podľa toho sa niekedy označujú aj ako stopové prvky. Môžeme teda povedať, že medzi stopové prvky patrí železo, meď, zinok, selén, jód, fluór, mangán, chróm, kobalt či molybdén.
Často sú spájané s vitamínmi, najmä vo výživových doplnkoch. Je to preto, že s nimi úzko spolupracujú, ich účinky sú späté. Tak napríklad vápnik by sa vám nedostal do organizmu bez vitamínu D, vitamín B2 je zase nutný pre správnu látkovú premenu železa, a takto by sme mohli vymenovávať ďalej a ďalej. Predstavme si však bližšie pre ľudský organizmus dôležité min. látky.

Makroelementy

Horčík (magnézium, Mg)

Ako prvý uvádzame horčík, pretože je jedným z najdôležitejších minerálov v tele.
Až 70 percent horčíka sa nachádza v kostiach, ale je aj vo svaloch a nervovom tkanive. Jeho prácou je metabolizmus cukrov, tukov, ale aj bielkovín, čiže látková premena potrebná pre tvorbu energie. Okrem toho magnézium prispieva k správnej funkcii svalstva, podporuje zdravie kostí, ale aj priaznivo vplýva na nervový systém a psychiku. Horčík však okrem toho je dôležitý v procese delenia buniek a v rovnováhe elektrolytov. Nadbytok horčíka je nepravdepodobný, ale pri vyššom užití nastávajú laxatívne účinky. Horčík nájdete v strukovinách, orechoch, celozrnnom pečive, otrubách, listovej zelenine, sóji, ale obsahuje ho aj kakao či čokoláda.

Vápnik (kalcium, Ca)

Vápnik je látka, ktorej má ľudský organizmus najviac spomedzi minerálnych látok. Pre príklad uvádzame, že v tele dospelého človeka je od jedného kilogramu až po viac ako dva kilogramy vápnika, z toho až 99 percent je v kostiach. Je teda jasné, že e potrebný pre stavbu kostí a zubov. Okrem toho sa podieľa pri zrážaní krvi, na nervových prenosoch, ale prispieva aj k správnemu fungovaniu tráviacich enzýmov. Pri nedostatku dochádza k mäknutiu kostí, ale aj problémom s nervovými vzruchmi, ci so zrážanlivosťou krvi. Zdrojom vápnika je najmä mlieko a mliečne výrobky, ale aj mak, sezam, sója, brokolica, kel, mandle či losos.

Fosfor (phosphorus, P)

Fosfor je ďalší z radu makroelementov. Spolu s vápnikom je hlavnou súčasťou kostí a zubov. Ale nájsť ho môžeme v celom organizme, v krvinkách a bunkách. Tento minerál pomáha pri látkovej premene pre tvorbu energie, prispieva k správnemu fungovaniu bunkových membrán a zároveň podporuje zdravie kostí a zubov. V tele dospelého človeka je asi 650 gramov fosforu. Jeho nedostatok je málo pravdepodobný. Fosfor sa nachádza v mlieku a mliečnych výrobkoch, tekvicových semenách, maku, strukovinách, vajciach, chlebe, ale aj v ovocí.

Draslík (kalium, K)

Tretím najčastejším minerálnym prvkom v organizme človeka je práve draslík. Nachádza sa najmä v bunkách a denne ho strácame cca 2 až 4 gramy. Draslík spolupracuje na fungovaní nervového systému a svalov, okrem toho je dôležitý aj ako pomocník s udržiavaním normálneho krvného tlaku. Nájsť ho môžete v mäse a rybách, ale aj v čerstvom ovocí a zelenine, najmä banánoch, citrusoch, ale aj zemiakoch, ďalej v mlieku a mliečnych výrobkoch, strukovinách, sóji či vlašských orechoch.

Sodík (natrium, Na)

Sodík najčastejšie prijímame ako chlorid sodný, a teda ako kuchynskú soľ. Sodík potrebuje ľudské telo na regulovanie distribúcie telesných tekutín, reguluje pH v tekutinách, napomáha pri tvorbe HCl v sliznici žalúdka. Nájsť ho môžete v pečive, hrachu, rybacom mäse, syroch, mrkve, červenej repe či špenáte a, ako sme už spomínali, v kuchynskej soli.

Síra (sulphur, S)

Síra napomáha pri oxidačno-redukčných a detoxikačných reakciách a je súčasťou inzulínu. Potrebujeme ju aj na správny rast vlasov nechtov i kože. Nájsť sa dá v syroch, obilninách, strukovinách, ale aj v listovej zelenine, mlieku a mliečnych výrobkoch, vajciach a mäse.

Mikroelementy

Železo (ferrum, Fe)

Ako prvý mikroelement musíme uviesť práve železo, aj keď ho niektorí zaraďujú k makroelementom. Železo sa nachádza v hemoglobíne, a to až 57 percent. Ďalej sa tento minerál nachádza vo svaloch, tkanivách, pečeni, slezine, kostnej dreni a v obličkách.
Jeho prácou je tvorba červených krviniek a hemoglobínu, ale zabezpečuje aj prenášanie kyslíka, kyslíkom zásobuje aj svaly. Železo sa nachádza v rybom či hovädzom mäse, jahňacine, ale aj slivkách, sušených marhuliach, sezame, slnečnicových či tekvicových semenách, ale aj v ľane, maku, hrozienkach, otrubách, strukovinách či listovej zelenine.

Zinok (zincum, Zn)

Zabudnúť nesmieme ani na jeden z najdôležitejších stopových prvkov, ktorým je zinok. Je nesmierne dôležitý pre imunitný systém, ale aj na prenos genetických informácií. Okrem toho aktivizuje metabolizmus a látkovú premenu makronutrientov ako bielkoviny, sacharidy, tuky, je nutný aj pre vitamín A, pretože ten sa bez neho neuvoľní z pečene. Zinok prispieva k správnej látkovej premene kyselín a zásad, čím reguluje aj pH, potrebujeme ho aj pre formovanie kostí či pre správnu reprodukčnú funkciu. Nájsť ho môžete v múke, strukovinách, hovädzom či bravčovom mäse, pečeni, vajciach, morských rybách, ale aj v orechoch či syroch.

Chróm (chromium, Cr)

Prvok je potrebný pre reguláciu hladiny cukru v krvi. Spolupracuje s inzulínom na metabolizme glukózy, pomáha aj pri štiepaní bielkovín, tukov a sacharidov. Nájsť tento stopový prvok môžete v droždí, obilninách, kukurici, zemiakoch, arašidoch či slivkách.

Meď (cuprum, Cu)

Meď je pre ľudský organizmus potrebný ako regulátor výmeny železa, na udržanie zdravých spojivových tkanív, pre správnu činnosť nervového systému, podporuje aj tvorbu pigmentu a zanecháva zdravé vlasy či kožu. Meď sa nachádza v strukovinách, avokáde, cesnaku, hubách, paradajkách či zemiakoch.

Selén (selenium, Se)

Selén spolu s vitamínom E chráni bunky pred oxidačným stresom, prispieva k udržaniu dobrého stavu vlasov, nechtov a podporuje fungovanie štítnej žľazy, imunitného systému a je dôležitým antioxidantom. Selén sa nachádza v rybách, mäse, mlieku, vajciach, obilninách, orechoch, kukurici, hubách, cibuli či cesnaku.

Jód (iodum, I)

Jód je nevyhnutný pre správnu činnosť štítnej žľazy, spolupracuje pri tvorbe hormónov. Okrem toho podporuje funkciu nervového systému a priaznivo vplýva na pokožku. Jód sa pridáva do soli, ale je aj v mlieku a výrobkoch z mlieka, zelenine, strukovinách, višniach i čerešniach, citróne aj v čokoláde.

Chlór (chlorum, Cl)

Chlór síce uvádzame ako posledný, ale posledným stopovým prvkom určite nie je. V ľudskom organizme sa nachádza asi 105 g. Nachádza sa hlavne v krvi, ale aj v iných tekutinách. Reguluje chemickú rovnováhu v krvi, vplýva na osmonický tlak a acidobázickú rovnováhu. Nedostatok chlóru sa môže prejaviť narušením chemickej rovnováhy, avšak je nepravdepodobný, pretože chlór je v soli či v pitnej vode. Chlór je aj v syroch, zelenine či obilninách.