Podpora pamäte a sústredenia

Význam a funkcie

Človek je schopný modifikovať svoje správanie v dôsledku skúseností. Vzhľadom k tomu, že správanie je riadené mozgovou činnosťou, zmena v správaní má pôvod v zmene mozgu. Jednoduché vysvetlenie pojmov učenie a pamäť je, že ide o transformáciu v synaptických spojeniach medzi neurónmi. V psychológii vysvetľujú pamäť ako proces, v ktorom sú informácie zakódované, uložené a je ich možné vyvolať. Kódovať je možné také informácie, ktoré sú od vonkajšieho sveta pôsobia na naše zmysly v podobe chemických a fyzikálnych podnetov. V tejto fáze musí organizmus zmeniť informácie a vložiť ich do procesu kódovania. Uloženie je fáza druhá, v ktorej sa získané informácie budú udržiavať v priebehu dlhšieho časového obdobia. Poslednou fázou je získavanie informácií, ktoré boli uložené. Teda celý proces spracovania informácií organizmu prebieha v troch fázach a to kódovanie, ukladanie a získavanie. Informácia, ktorá bola uložená a časom si na ňu človek rozpamätá sa nazýva spomienka.

Vedeli ste...

Existuje niekoľko typov pamätí. Prvou z nich je zmyslová, ktorá sa dostaví do niekoľkých sekúnd. Zahŕňa schopnosť pozrieť sa na predmet alebo miesto a spomenúť si, čo to je a ako sa to volá. Pár sekúnd pozorovania stačí organizmu na to, aby si predmet zafixoval a uložil v pamäti. Ďalšími typmi sú krátkodobá a dlhodobá. Krátkodobá umožňuje zachovať informácie na dobu niekoľkých sekúnd. Jej kapacita je veľmi obmedzená. Dlhodobá je v kapacite aj dobe udržania omnoho obšírnejšia. Vďaka nej je človek schopný uložiť si veľké množstvo podnetov na dlhší časový úsek. Pri nej je zachovávanie omnoho stabilnejšie a trvalejšie. Mnohí ľudia si zachovávajú určité spomienky aj dokonca života. Pri procese zachovávania hrá významnú úlohu kvalitný spánok. Ukladanie informácií býva zámerné alebo neúmyselné. Pri neúmyselnom si človek zachová myšlienky náhodou. Zámerné zachovávanie je cieľavedomé učenie a zapamätávanie určitých vybraných myšlienok, predmetov a iné, pričom sa využíva dlhodobá pamäť. Organizmus si väčšinou ukladá to, čo predpokladá, že bude v budúcnosti potrebovať. Obnova uložených informácií je náročný proces a rozoznávame dva typy – reprodukciu a rekogníciu. Reprodukcia sa využíva vo všetkých smeroch. Človek pri danom procese musí využívať vôľu. Ide a aktívne vybavenie si zachovaných informácií. Rekognícia je proces, pri ktorom človek vníma niečo, čo už vnímal predtým. Využíva automatickú odpoveď, ktorá však nemusí byť úplne presná. Ak si chce človek zachovať sviežu pohotovú myseľ a bystro odpovedať, dôležitá je podpora pamäte a sústredenia. Jednou z možností sú slovné hračky, rôzne hlavolamy a samozrejmé aj čítanie. Mozgové bunky budú stále využívané a v pohotovosti. Samozrejmé netreba to preháňať, pretože aj myseľ si musí odpočinúť. K dobrému stavu mozgovej činnosti pomáha strava, vitamíny a pohyb. Pobyt na čerstvom vzduchu je úplným osviežením. Kyslík je pre bunky z hľadiska činnosti dôležitý a zvyšuje ich aktivitu. Podpora pamäte a sústredenia je dnes bežnou súčasťou života každého zdravého človeka. Ľudia, ktorí chcú na sebe pracovať, zapájajú mozgovú činnosť aj v čase oddychu. Zdokonaľovanie a prehlbovanie zachovania informácií je veľmi významnou činnosťou. Samozrejme kapacita mozgu nie je nekonečná, ale dá sa s ňou pracovať. Skvelými pomocníkmi sú tiež napríklad vitamín B3, horčík, ginko biloba, sója a káva. Vitamín B3 totiž prispieva k správnej funkcií nervového systému a psychiky.