Jedy v jedle

V dnešnej dobe sa snáď každý snaží stravovať zdravo. Nielen na zdravú, ale i na vyváženú stravu dbajú mamičky už malých detí, ktoré musia papať nielen zeleninu a ovocie, ale aj mäso, chlieb či mliečne výrobky. Mnohí však ani nevieme, čo všetko sa na našom tanieri objavuje. Väčšina potravín je totiž hnojená, dofarbená, konzervovaná, zahusťovaná či inak „upravená“ pri spracovaní, balení a prevoze k nám, spotrebiteľom.
Poďme sa teda pozrieť, aký najhorší hnus môžeme mať na tanieri.

Alfatoxíny Alfatoxíny sú plesňou vytvárané jedy, ktoré sú zaradené medzi karcinogénne látky. „Nájsť“ ich môžete v rôznych orieškoch, sušenom i čerstvom ovocí, sóji, ale aj starom mäse, údeninách či dokonca v čaji po záruke. Alfatoxíny oslabujú imunitný systém, spôsobiť môžu i astmu, alergie, avšak vo väčšom množstve poškodzujú pečeň, obličky, spôsobujú neplodnosť, ba až smrť.

Dusičnany a pesticídy
Dusičnany, podobne ako pesticídy sa využívajú v poľnohospodárstve. Dusičnany sa používajú ako hnojivo, pesticídy zas na ničenie škodcov. Pesticídy sa rozdeľujú, podľa toho, na čo „útočia“, na insekticídy, herbicídy, fungicídy, nematocídy...

Dusičnany sa využívajú aj pri konzervácii mäsa. Oba tieto jedy sa však objavujú na našom tanieri. Dusičnany sú často v pitnej vode, najmä zo studní v poľnohospodárskych oblastiach. Dusičnany spôsobujú črevné problémy, ale dokonca podporujú i rakovinové bujnenie. Pesticídy sú nebezpečné najmä pre deti mladšie ako 10 rokov, pretože narušujú ich imunitný systém, ale spôsobiť môžu i hormonálnu nerovnováhu, neurotoxické poruchy a rakovinu. Samozrejme, ani dospelí nie sú chránení. Aj im môžu pesticídy v organizme spôsobiť peknú škodu. Ako príklad uvádzame alergiu, respiračné ochorenia, astmu, Parkinsonovu chorobu, rakovinu, leukémiu...

Karcinogény
Karcinogény už svojim názvom hovoria, že ide o látky vyvolávajúce rakovinu. Na tanieri ich môžete mať v podobe údenín či spálenom mäse pri grilovaní. Naposledy vedci prišli s tvrdením, že karcinogény nájdeme aj v kôrke chleba. Karcinogény sa nám však tvoria tiež v žalúdku, a to z dusitanov.

Prídavné látky
Aby boli potraviny krajšie, chutnejšie, farebnejšie a dlhšie vydržali, pridávajú sa do nich rôzne prídavné látky, Éčka. Všetky musia byť povolené Európskou úniou a to, či a ktoré daná potravina obsahuje sa dozviete na jej obale. Každá prídavná látka má svoje číslo, teda napríklad E199 a rozdeliť ich môžeme aj takto:
Potravinové farbivá E100 až E199
Konzervačné činidlá E200 až E299
Antioxidanty E300 až E321
Emulgátory, stabilizátory a želírovacie látky E322 až E495
Kyseliny a zásady E500 až E619
Zvýrazňovače chuti E620 až E637
Ďalšie prídavné látky E900 až E1520

Ťažké kovy
Na tanier sa vám môžu dostať aj tie najjedovatejšie chemické látky, ťažké kovy. Patrí sem olovo, ortuť, kadmium, zinok, nikel, meď, chróm... Nielen voda, ale najmä koreňová a hlúbová zelenina je „bohatá“ na ťažké kovy. Okrem toho napríklad ortuť môže byť i v rybom mäse či ovocí. Ťažké kovy sú toxické, poškodzujú obličky, nervový systém, spôsobujú i rakovinu a pozor na to, čo jedia, by si mali dávať najmä tehotné ženy.