Kurkumín a rakovina - kde je pravda?

Kurkumín a rakovina - kde je pravda?

V domácich aj zahraničných médiách sa prednedávnom objavili mnohé odkazy v súvislosti s účinkom kurkumínu na onkologické ochorenia:

“Vedcom sa podaril nezvyčajný objav. Dokázali, že kurkumín zabíja bunky rakoviny pažeráka”

“Vedci z MD Anderson Cancer Center Texas vyhlásili: “Nenašli sme rakovinu, ktorá by odolala kurkumínu”. Ten istý názor majú aj ďalšie významné americké rakovinové centrá výskumu (University of California, Los Angeles, Emory School of Medicine, Atlanta, Tufts University, MA a pod.)”.

Podľa mnohých literárnych zdrojov by mal byť kurkumín významnou zbraňou onkologického arzenálu. Je skutočne možné, že sme sa stali svedkami medicínskeho objavu storočia? Skúsme sa bližšie pozrieť na vedecké výskumy, ktoré stoja za týmito informáciami z médií.

Korenie kurkuma so špecificky žltým sfarbením, obsahuje vysoké množstvo prírodného farbiva kurkumínu. Táto látka by mala mať priaznivý vplyv na liečbu Alzheimerovej choroby, rôznych infekcií, ochorení pečene, zápalov a tiež rakovinových nádorov.

NEDOSTUPNÝ KURKUMÍN

Je tu však malý problém – kurkumín ako taký má len veľmi nízku biologickú dostupnosť . Z toho vyplýva, že aj v prípade konzumácie veľkého množstva kurkumínu, sa len malá časť dostane do nášho organizmu a je pravdepodobné, že aj tá sa rozloží alebo vylúči. Vyplýva to zo štúdií farmakokinetiky, ktorá poukazuje na nedetekovateľnú koncentráciu kurkumínu v plazme a tkanivách človeka aj po 72 hodinách od jeho konzumácie. V prípade, že použijete korenie kari, resp. kurkumu do pripravovaného jedla, bude množstvo účinnej látky vo vašom tele prakticky nemerateľné.

VÝSKUMY A REALITA

Informácie o pôsobení kurkumy na rôzne ochorenia pochádzajú z raných vedeckých štúdií. Išlo zvyčajne o výskumy in vitro – teda prebiehajúce v skúmavkách za simulovaných experimentálnych podmienok. V takých prípadoch sa sleduje účinok vybranej látky napr. na rakovinové bunky vyňaté z reálneho organizmu, takže výsledky výskumu nie je možné extrapolovať, a definovať následne jednoznačné závery platné pre tak komplexný organizmus, ako je ten ľudský.

Druhým stupňom štúdií bývajú testy na laboratórnych zvieratách, napríklad hlodavcoch. V konkrétnom experimente dostávali myši s rakovinou prsníka potravu obohatenú kurkumínom a dokázali ho vstrebať v dostatočnej miere na to, aby sa prejavil pozitívny účinok korenia. Množstvo užitej látky predstavovalo 2 hmotnostné percentá kurkumínu. Pri prepočte na váhu človeka by to znamenalo, že je potrebné zjesť približne 40 g kurkumínu za deň. Bežne dostupné korenie obsahuje však len 2% kurkumínu – preto by sme museli skonzumovať približne dve kilá korenia za deň, a to denne, aby sme pocítili priaznivé účinky tejto zázračnej látky.

Úvodné štúdie majú vo svete vedy obrovský význam. Môžu zadefinovať ďalšie smerovanie výskumu, na ktorého konci sa nám hypotéza potvrdí, alebo naopak – vyvráti. Problém nastáva, ak sa správny význam vedeckého odkazu stratí v preklade a následnej interpretácii. A úplne najnebezpečnejšie je, keď sa hypotéza stáva odporúčaním pre verejné zdravie.

Z DRUHEJ STRANY

Pre komplexnejší pohľad sa krátko zastavím pri ďalšej štúdii zaoberajúcej sa kurkumínom – “Dark side of curcumin” autora Burgos-Morona, z roku 2010, ktorá poukazuje na negatívne účinky kurkumínu. Štúdia poukázala na súvislosť medzi touto látkou a poškodením DNA, čo môže viesť k rozvoju onkologického ochorenia, a tiež naznačila, že kurkumín môže spôsobovať chudokrvnosť a interagovať s niektorými enzýmami dôležitými pre metabolizáciu toxických látok v pečeni.

Na druhej strane prof. Horáková vo svojom článku “Kurkuma – korenie aj liek na rakovinu?” uvádza: Ďalšia účinná, ľahko dostupná možnosť, je – podávať čistý kurkumín spolu s piperínom, čo je extrakt z čierneho korenia, ktorý sa dá kúpiť ako samostatný výživový doplnok. Výskumný tím dr. Shobu v roku 1998 urobil pokus u ľudí, a nameral, že pri podávaní 2 gramov samotného kurkumínu, mali testovaní minimálne hladiny kurkumínu v krvnej plazme. Ak im však kurkumín podali súčasne s 20 mg piperínu, hladina v krvnej plazme bola o 2000 % vyššia, a kurkumím sa udržal tiež dlhšie aktívny. Kurkumín podaný s piperínom (napr. Turmerix) má až 20-krát vyššiu účinnosť.

Interpretačný problém záverov vedeckých štúdií je nebezpečným fenoménom dnešnej doby, v ktorej sme neustále pod paľbou šokujúcich novinových titulkov aj v oblasti výživy. Najlepším riešením je brať ich s rezervou a študovať len overené zdroje.

Autor: RNDr. Barbara Sviežená PhD.