Poznáte brusnicu?
Človek žije z toho, čo zje. To, čo jeme, nám môže predĺžiť, ale aj skrátiť život. Ak si ho chceme predĺžiť, odporúčame vyskúšať silu brusníc, ktorých zloženie je výnimočné. Brusnice sú totiž bohatým zdrojom vitamínov C a K a spolu s obsiahnutými polyfenolmi fungujú ako efektívny antioxidant. Obsahujú tiež kyselinu citrónovú, jablčnú, benzoovú a šťaveľovú, magnézium, kalcium, mangán, fosfor a sodík.
A čo vlastne tento bohatý zdroj znamená pre náš organizmus?
Vďaka takémuto zloženiu si brusnice našli uplatnenie nielen v medicíne, ale i kozmetickom priemysle. Keďže obsahujú omega 3 mastné kyseliny, podieľajú sa na rekonštrukcii bunkovej membrány, a preto sa výťažky z nich hodne využívajú pri výrobe krémov, sér a toník. Navyše v porovnaní s ostatnými druhmi ovocia obsahujú veľmi veľa antioxidačne pôsobiacich látok, ktoré chránia bunky pred voľnými radikálmi. Vznikajú ako vedľajší produkt procesov látkovej výmeny alebo vplyvom vonkajšieho prostredia ako napríklad nikotín, ultrafialové žiarenie a pod. Tieto voľné radikály poškodzujú bunky tela a sú príčinou mnohých civilizačných chorôb.
Brusnice okrem toho obsahujú proanthokyanidíny, teda zhustené triesloviny, ktoré sú schopné zabrániť priľnutiu baktérii spôsobujúcich infekcie na bunkách močového ústrojenstva. Baktérie sa jednoducho vyplavia z tela skôr, ako infekcia vznikne. Vytvárajú akoby zvláštny ochranný štít pre naše močové ústrojenstvo.
Viete, že..?
Brusnice sa začali pestovať pre komerčné účely pred takmer 200 rokmi. Prvé brusnicové pole bolo založené farmárom Henry Hallom v roku 1816 na severe USA v štáte Massachusetts.
Indiáni používali brusnice hlavne na hojenie rán, utišovanie bolesti, či zmiernenie ťažkostí.
Dnes sa brusnice používajú hlavne ako prostriedok k prevencii zápalu močových ciest spôsobeného baktériou Escherichia coli. Mnohé výskumy potvrdili, že pravidelným užívaním brusníc klesá riziko tohto problému až o 50%.
Brusnice sa pestujú na kyslej horskej rašelinovej pôde. Plody visia na malých kríkoch, z ktorých sú niektoré aj viac ako 100 rokov staré.
Fínski vedci publikovali v časopise Clinical Infectious Diseases výsledky štúdie – konzumácia 300 ml brusnicového džúsu počas 6 mesiacov sa spájala so znížením potreby užívania antibiotík o 34 %.
Podľa čoho dostali brusnice - cranberries svoje pomenovanie? Vďačia za to prvým európskym osadníkom, ktorí pristáli s loďou Mayflower roku 1620 pri brehoch Nového Anglicka. S plodmi ich zoznámili Indiáni. Pretože výrazné kvety pripomínali hlavičku a krk vtáka žeriava („crane“), dostali americké brusnice meno „Crane berry“ (žeriavie bobule), čo sa neskôr skrátilo na Cranberry.
Brusnice stále po ruke
Brusnice nájdeme v severných častiach Európy, v Ázii, Severnej Amerike a dokonca i za polárnym kruhom. I keď majú radi naše podnebné pásmo, u nás sa s nimi v prírode nestretávame často. Z toho dôvodu sú u nás chránené zákonom. Ale môžete využiť inú možnosť ako čerstvé plody. Tak či onak si brusnice môžete dopriať pravidelne, stačí si vybrať spôsob, akým ich budete prijímať. Trh ponúka brusnicové kapsuly, čaje, lahodné sušené brusnice, brusnicové šťavy, marmelády, a tak záleží už len na vás, čomu dáte prednosť.
