Umelé verzus prírodné sladidlá
Už ako malým deťom nám v škole hovorili, že špičkou jazyka vnímame sladkú chuť, slanú chuť zas krajnými časťami jazyka, kyslú chuť vnímame krajmi jazyka v jeho strednej časti a horkú chuť chuťovými pohárikmi, ktoré sú uprostred zadnej časti jazyka. Chuť je vlastne jedným z našich zmyslov a je pre nás dôležitá. Niektorí ľudia si život bez sladkého ani nevedia predstaviť. Avšak cukor nášmu zdraviu veľmi neprospieva.
Čo je to cukor a ako ho rozdeľujeme
Cukor - sacharid je zjednodušene povedané zlúčenina, ktorá je v každom živom organizme na zemi. Sacharidy sú zdrojom energie, majú však aj stavebnú či zásobovaciu funkciu a sú i súčasťou enzýmov, hormónov a nukleových kyselín. My však chceme hovoriť viac o cukre, ktorý denne používame. Je to cukor vyrábaný z repy. Biely cukor, ktorý si pridávame napríklad do kávy nemá žiadne výživové hodnoty. Naopak, zaťažuje tráviaci systém, spôsobuje kŕče a bolesti brucha, ale aj kazivosť zubov, nadváhu či vysokú hladinu cukru v krvi.
Zabrániť týmto problémom mali umelé sladidlá. Avšak ani tie nemajú pre ľudské telo žiadnu hodnotu. Rozdeľujú sa podľa chemického zloženia na cukry (napríklad fruktóza) a cukrové alkoholy (napríklad sorbit, manit, maltit i xylit).
Podľa obsahu energie sa delia aj na neenergické či nekalorické (napríklad sacharín, aspartam) a energetické či kalorické (napríklad sorbit či fruktóza). Kalorické umelé sladidlá, rovnako ako biely cukor, môžu za nadváhu.
Umelé sladidlá na Slovensku
Ako sme už načrtli, umelé sladidlá nám mali pomôcť, avšak sú a stále budú len „umelé“. Ich chuť nie je taká ako je chuť cukru, aj chemické zloženie jednotlivých umelých sladidiel je rôzne. Umelé sladidlá nie sú len v diabetických produktoch, ale aj v energetických výrobkoch, nápojoch označených ako „bez cukru“, sladkostiach, kompótoch, žuvačkách a dokonca i v sterilizovanej zelenine a iných výrobkoch. Pre porovnanie uvádzame, že Aspartam obsahuje v USA až 5 000 druhov potravín a nápojov!
Medzi najpoužívanejšie umelé sladidlá na Slovensku patrí acesulfám, aspartam, cyklamát či známy sacharín. Koľko a ktoré sladidlá sa u nás používajú sa uvádza v Potravinovom kódexe. To že sa v potravine či nápoji nachádza nejaké umelé sladidlo a koľko, musí byť vždy uvedené na obale. Nájdete tam buď celý názov, alebo skratku, preto vám ich teraz ponúkame:
- E950 Acesulfám K
- E951 Aspartám
- E952 Cyklamát - kyselina cyklámová
- E953 Izomalt
- E954 Sacharín
- E955 Cukralóza
- E956 Alitam
- E957 Taumatín
- E958 Glyzírhizín
- E959 Neohesperidín DC
- E965 Maltitolový sirup
- E966 Laktitol
- E 967 Xylitol
Sacharín
Sacharín je u nás asi najznámejším umelým sladidlom. Možno je to i preto, že je najstarším. Sacharín však vznikol náhodou, pri experimentovaní s toluénovými derivátmi, a to v roku 1879. Je vhodný nielen do nápojov, ale aj na tepelnú úpravu, na pečenie. Aj napriek tomu, že je 300 až 500 krát sladivejší než cukor, zanecháva v ústach miernu pachuť. Aj preto sa pri pridávaní do nápojov či potravinárskych výrobkov mieša s inými sladidlami.
Aspartám
Naopak toto umelé sladidlo je jedným z najmladších, ale tiež bol objavený náhodou, a to v roku 1965. Jeho sladivosť je asi 200 krát vyššia oproti cukru, ale zase nemá pachuť ako sacharín. Jeho problémom je však to, že reaguje s inými potravinami. Aspartám sa z 90 percent v ľudskom organizme rozloží na kyselinu asparágovú a fenylalnín. Zvyšok sa rozloží na metanol.
Alitam
Toto umelé sladilo je až neuveriteľných 2000 krát sladivejšie ako cukor. Je tiež radené k novým umelým sladidlám, bolo vyvinuté začiatkom 80. rokov minulého storočia. Na rozdiel od sacharínu, alitam nemá pachuť. Avšak ešte ani v roku 2006 nebolo používanie tohto umelého sladidla schválené v USA a ani v EÚ.
Izomalt
Izomalt je objemové sladidlo. Aby sme to vysvetlili. Aspartám, acesulfam K či sacharín sa používajú k dochuteniu nealkoholických nápojov. Objemové sladidlá, ako izomalt sa používajú pri výrobe tvrdých cukríkov, čokolád, žuvačiek či zmrzliny.
Toto je len niekoľko príkladov umelých sladidiel, ktoré síce majú sladkú chuť, ale od chuti cukru sa môžu líšiť. Umelé sladidlá sa neodporúčajú konzumovať malým deťom a tehotným ženám. Sú však umelé sladidlá bezpečné a neškodia nášmu zdraviu? Na túto otázku vám nikto nedá 100 percentnú odpoveď. Už roky sa totiž vedci hádajú a diskutujú na túto tému. Pravda je však taká, že niektoré umelé sladidlá boli stiahnuté z trhu. Tak sa pozrime na to, čo by mohla dlhodobá konzumácia umelých sladidiel spôsobiť.
Čo môžu spôsobiť umelé sladidlá
Ako sme už písali, umelé sladidlo aspartám sa v tele rozkladá. Metanol je látka, ktorá tvorí asi 10 percent z rozloženého aspartámu. Metanol je ako taký vysoko toxický aj v malých dávkach. Americká agentúra pre kontrolu liečiv a potravín uvádza, že maximálna denná dávka metanolu by nemala presiahnuť 7,8 miligramov. Pre porovnanie, v jednom litri malinovky môžeme nájsť aj 56 miligramov metanolu. K tomu si pripočítajte ďalšie potraviny, v ktorých sa táto látka nachádza a dostanete sa k neuveriteľnému číslu. Čo však aspartám spôsobuje. Medzi najhlavnejšie symptómy patrí bolesť hlavy, otupenosť a únava, závrat, problémy so žalúdkom, búšenie srdca, podráždenosť a úzkosť, strata pamäte, poškodenie zraku i sluchu, nespavosť, problémy s pleťou, bolesť v končatinách a, samozrejme, priberanie na váhe. Aspartám však spôsobuje aj vážnejšie ochorenia, napríklad nádory na mozgu, epilepsiu, chronickú únavu, diabetes či Alzheimerovu chorobu.
Riešenie
Ak chcete žiť zdravo, bez vážnych zdravotných problémov, myslite na to, čo jete a pijete. Namiesto bieleho cukru používajte trstinový cukor, javorový sirup či rastlinu s názvom
Stévia cukrová.
Stévia rebaudiana je drobný krík, ktorý rastie v Južnej Amerike, ale pestuje sa už aj v iných krajinách. Je asi 300 krát sladivejšia než biely cukor, ale na rozdiel od neho má pre ľudský organizmus priaznivé účinky. Stévia obsahuje totiž vitamíny, minerály, riboflavín, tianín, ale najmä komplex sladivých látok, teda 8 zlúčenín - steviosid, rebaudiosid A, C, D, E, dulkosid B a steviolbiosid. Steviosidy sú tie látky, ktoré sú pre diabetikov ako stvorené. Ak ich máte totiž v strave, a teda aj v organizme, inzulín sa lepšie uvoľňuje. Toto je dobré najmä pre cukrovkárov 2. typu, pretože práve oni majú problém s tým, že pankreas inzulín zle vylučuje a telo ho horšie vstrebáva. Používať
Stéviu však môžu aj diabetici s 1. typom cukrovky. Okrem toho, že steviosidy pomáhajú pri vstrebávaní sa inzulínu, Stévia udržuje v rovnováhe hladinu cukru v krvi, vyrovnáva tiež cukor v pečeni, upravuje krvný tlak, podporuje činnosť slinivky brušnej, neobsahuje žiadne kalórie, čiže je výborná i pri redukčných diétach, zároveň podporuje trávenie a pomáha rýchlejšie hojiť rany, porezania a kožné problémy.
Stéviu je možné použiť pri sladení horúcich i studených nápojov, ale aj v kuchyni pri príprave jedál či koláčov. Pripomeňme len, že sušené lístky Stévie sú sladšie než čerstvé a asi pol kila sušených lístkov nahradí 100 až 150 kilogramov cukru.
Stévia je jednoducho prírodné sladidlo, ktoré nemá žiadne vedľajšie účinky.