Pokročilejšie formy kreatínov

Niečo z histórie...

V roku 1912 boli Harvardskou univerzitou potvrdené určité vlastnosti kreatínu pri užívaní doplnkových foriem. Potvrdilo sa, že konzumáciou vo zvýšenej miere dochádza aj k nárastu koncentrácie zlúčeniny vo svaloch. V roku 1920 sa zistilo, že užívaním sa zvyšujú intramuskulárne zásoby, než je obvyklé a dokázalo sa, že látka hrá dôležitú úlohu v metabolizme kostrového svalstva. Na zvýšenie fyzického výkonu bol využívaný už v začiatkoch 20. storočia. Do povedomia verejnosti sa dostal až po skončení olympijských hier v roku 1992, kedy boli uverejnené články o niektorých športovcoch, ktorý sa umiestnili na popredných priečkach, pričom užívali počas hier práve spomínanú látku. V tom čase sa vo Veľkej Británii začali rozmáhať výživové doplnky s obsahom danej zlúčeniny na zvýšenie sily a výkonu pri tréningoch. Vtedy sa začalo veľa diskutovať o kombinácií látky so sacharidmi s vysokým glykemickým indexom na podporu krátkodobého zvýšenia výkonu kostrových svalov.

Športový výkon

Krátkodobé užívanie rôznych foriem kreatínu môže viesť k podpore nárastu výkonu a vytrvalosti. Preto je obľúbený u športovcov, ktorým pomáha rýchlejšie budovať svalovú hmotu a dosiahnuť požadovaný výkon. Existujú rôzne formy zlúčeniny. Patrí medzi ne monohydrát, etylester, hydrochlorid, nitrát a glukonát. Etylester je komerčná forma, ktorá ponúka vyššiu mieru absorpcie a dlhší sérový polčas. Hydrochlorid má výhodu v rozpustnosti, čo sa využíva najmä pri práškových výrobkoch. Odporúčané dávky sú o niečo nižšie ako u monohydráte. Nitrát je vlastne dusičnanová forma, kde je molekula zlúčeniny viazaná na kyselinu dusičnú. Je lepšie rozpustný vo vode. Glukonát predstavuje látku, kde je molekula zlúčeniny viazaná na kyselinu glukónovú. Pri kreatíne je známe, že okrem podpory svalových výkonov, je pomocníkom aj pre centrálny nervový systém.